Z hľadiska duchovných spúšťačov chorôb je angína pomerne jasným indikátorom, že nastali vo vašom živote dve veci: za prvé je tu vidieť dlhodobý stres alebo dlhodobá nespokojnosť, za druhé je tu akútna potreba hovoriť, kričať, ale tento hnev a frustrácia nie sú vypočuté a namiesto toho, aby odišli preč, sú otočené dovnútra. Takáto silná negatívna emócia tým pádom rozprúdi oheň v oblasti piatej čakry a kýbel problémov sa preleje.
Najlepšie vám túto schému popíšem na vzťahoch. Jeden z partnerov, napríklad, toho druhé utláča. Vnucuje mu svoje názory, slovne ním manipuluje, obviňuje ho, chŕli na neho svoj hnev a frustráciu z celého svojho života. Druhý partner v snahe zavďačiť sa, toto všetko toleruje, dokonca ustupuje. Snaží sa prehovoriť, ale nie je vypočutý. Všetko je hneď otočené proti nemu, je považovaný za príčinu problémov a ak by sa aj chcel obrániť, jeho partner býva dosť inteligentný a výrečný, aby takúto obranu obrátil v ďalší útok (najčastejšie sa napríklad urazí alebo rozhnevá). Druhý partner, ten podriadený alebo teda utláčaný, si kúše do jazyka. Len aby bol doma kľud, len aby zase boli pekné chvíle, len aby „nevytvoril“ živnú pôdu pre ďalšie výčitky.
Lenže toto nie je možné robiť donekonečna. Preto o tomto partnerovi hovorím ako o niekom, kto je utláčaný, pretože nech urobí akýkoľvek ústupok, ten druhý si niečo na ňom nájde a bude mu vyčítať, keď nie A), tak potom B). Vždy niečo. Kým je utláčaný partner presvedčený o svojej vine, často môže mať nádchu alebo sa mu môže ťažšie dýchať, môže mať astmu alebo alergiu, bolesti žalúdka, hlavy, prípadne močového mechúra. Lebo ten proces ide takpovediac v ňom, podvedome si uvedomuje, že nie je vinný, ale na vedomej úrovni mu to stále ešte nedochádza. Až keď mu to docvakne, väčšinou životnými udalosťami, dostane silu „právom sa nahnevať“. Ale ani toto nie je prijaté a hrozí mu, že by sa situácia ešte zhoršila. Nastáva energetický chaos, pretože utláčaný chce hovoriť, no zároveň nemôže a tak sa mu všetky slová, čo by najradšej vyslovil, otáčajú do krku, krk mu v podstate hnisá a telo sa bráni teplotou. Frustrácia dosiahla svoj vrchol, bezmocnosť a neschopnosť nájsť riešenie jej vytvorili len a len dokonalú živnú pôdu. Prejavila sa angína.
Práca a práca s angínou
Podobnú schému môžete nájsť aj v práci. Dupe po vás šéf a vy neviete, ako sa brániť. Z pozície podriadeného sa veľmi brániť nemôžete, lebo vás to môže stáť miesto. Zároveň máte ešte svoju hrdosť a viete, že v práci trávite väčšinu dňa a nechcete, aby vám niekto ničil dni, sebavedomie i život. Možno sa na začiatku snažíte poznámky ignorovať, ale postupne, veľmi pomaly, vo vás narastá hnev. Až príde ten moment, kedy šéf povie niečo na vašu osobu, čo je naozaj cez čiaru, mimo vaše hranice, podlé, zákerné a nechutné. Vy namiesto toho, aby ste sa postavili a odišli, alebo aby ste sa obhájili, pristihnete samých seba ako mlčíte a pozeráte do stola. Vo vnútri vás to však blčí ako v ohni. Ak sa to má čoho chytiť, ak sa tieto veci kopili dlhodobo, potom o pár dní, ani neviete ako, ležíte a voláte doktorke, že asi máte angínu.
Angína však nie je „zlo“, ktoré ste dostali za trest. Angína vám dáva peknú príležitosť získať odstup. Naozaj. Tým, že je veľmi ťažké ju ignorovať a ísť s ňou medzi ľudí je dosť nezodpovedné, ostávate doma a v izolácii. Ste nútený oddýchnuť si a zároveň dostať sa od situácie preč, do bezpečia, kde si to všetko môžete pekne utriediť. Stáva sa, že počas angíny vám bude chodiť po rozume hnev. Celkovo tá bolesť hrdla vždy vyvoláva pocity hnevu a s hnevom veľmi úzko súvisí. Ak si dáte pozor, pristihnete sa pri tom, ako si v hlave prehrávate doma v posteli situácie, kedy vám kto čo povedal a čo ste mu mali odvetiť. Pôjdu vám v mysli hotové scenáre, ako ste si s tým mali poradiť. Odpoveď je prostá = áno, takto ste si s tým mali poradiť, keby ste nemali strach. Toto by bola vaša reakcia, ktorou by ste obhájili seba, svoju osobnosť, svoje hranice. Neurobili ste to, teraz teda „trpíte“, lebo ste to uchovali vo svojom vnútri namiesto toho, aby ste to dali von, nastavili zrkadlo a povedali „dosť“.
Angína býva občasná záležitosť, naozaj, keď je toho veľa. Ale stáva sa, že sa v nejakom životnom období neustále opakuje. Vtedy je dobre spozornieť, lebo ako sa angína opakuje, tak sa aj vaše hrdlo, váš hlas, stávajú akosi zvráskavené, tvoria sa na nich také maličké jazvyčky, kúsky zhrubnutej kože, v ktorej ste pochovali niektoré nádeje. Je lepšie s angínou pracovať hneď, inak sa stávate otupenými voči veciam, ktoré vám vadia a ktoré idú cez vás, cez vaše hranice. Tieto jazvičky predstavujú vašu nečinnosť, váš postoj, že nejako bolo, nejako už bude, že to možno časom prejde, že to tak je v poriadku, že to je len obdobie a podobne. Tým stále viac a viac prehliadate a viac a viac si necháte „skákať po hlave“. Nie je to zdravé už po prvý raz, nie to po desiaty. Vtedy už naozaj treba na sebe vedome pracovať, lebo problém bude hlboko zakopaný, vami samými a pred vami samými.
A prečo to vlastne celé? Lebo strach.
Za angínou je vždy strach zo straty svojej pozície. Bojíte sa, že nemáte právo sa vyjadriť, lebo nikomu na vašom názore nezáleží, lebo nie ste dosť dobrý, dosť inteligentný, dosť milovaný. Bojíte sa, že ak poviete pravdu, prídete o muža, prídete o prácu, prídete o priateľov, nikto sa za vás nepostaví a práve naopak, budú sa vám smiať a budú zrazu proti vám všetci. Nechcem tvrdiť, že je to strach z odmietnutia, pretože to tak nie je, je to skôr strach zo zmeny, zo samoty, z neistoty. Pretože keď sa na to pozriete z nadhľadu, prečo by ste chceli byť vo vzťahu, kde vás ten druhý nepočuje, kritizuje a obviňuje? Prečo by ste chceli byť v práci, kde si vás nikto neváži? Prečo by ste sa priatelili s ľuďmi, ktorí vás nechápu, nevnímajú a nepočúvajú? Jedine preto, že sa bojíte, že nič lepšie nenájdete.
A pritom to nikdy nezistíte, kým neprehovoríte.
Možno zistíte, že tí ľudia vás vypočujú, že ich to bude zaujímať, keď to pomenujete pravdivo a keď popíšete svoje pocity. A možno nie. Možno to bude chcieť novú prácu, nového partnera, aby ste pocítili lásku. Každopádne, musíte pracovať na sebe, na svojom postoji k sebe. Inak sa vám bude všetko opakovať dokola. Takže, otázka za milión je – prečo nepoviem pravdu? / prečo nemôžem povedať pravdu? Keď si na toto odpoviete, budete o krok bližšie k šťastnému, zdravému a naplnenému životu.
Mám právo na svoj názor. Mám právo sa vyjadriť. Mám právo na to, aby boli moje potreby vypočuté a mne bolo umožnené ich naplnenie.
pozitívna afirmácia