V medicíne sa stretneme s viacerými druhmi artritídy, čo aj zo psychosomatického hľadiska naznačuje viaceré pôvody ochorenia, prípadne jeho závažnosť a hĺbku bloku či negatívnych emócií. Artritída ako taká je ochorenie, ktoré postihuje kĺby a spôsobuje bolesť, opuch, teplotu, začervenanie i zápal buď na nejakom konkrétnom mieste na tele alebo na viacerých miestach, teda kĺboch, súčasne. Bolesť nie je závislá na pohybe, často sa objavuje v noci a ochorenie celkovo spôsobuje, že naše kĺby sú stuhnuté a boľavé. Nehovoriac o všetkých tých ostatných nepríjemných príznakoch.
Keď si prečítate, aké prvotné príznaky artritída máva a kedy zhruba sa objavuje, veľa vám to napovie aj jej duchovnú príčinu a to, prečo vlastne vzniká. V prvom momente sa všade dočítate, že sa prejavuje ako únava. Prečo bývame unavení? Je to z toho dôvodu, že je narušený kolobeh dávania a prijímania, čo sa môže prejaviť v rôznych schémach. Napríklad, ak sme príliš zameraní na výkon a úspech, potom našu energiu tlačíme a tlačíme príliš. Ak vo vzťahoch nevládne harmónia, môžeme buď dávať tiež priveľa alebo naopak, môžeme dostávať primálo a sme zo vzťahu vyčerpaní, akoby nás niekto vysával (ako energetický upír). Alebo sa môže stať, že dávame veľa tam, kde nám to nedáva zmysel a málo tam, kde to zmysel pre nás má, prípadne táto oblasť je vynechaná úplne.
V druhom momente sa môžete dočítať, že príčinou artritídy je porucha funkcie imunitného systému. Imunitný systém, laicky povedané, napáda sám seba. Nemá to nič spoločné s vekom, s opotrebovaním, s ničím. Z toho duchovného hľadiska tu je základom to, že ideme sami proti sebe a úplne nesprávne, chybne, deštrukčne a nevedome. Pre to, aby sme zničili to, čo nás bolí, zničíme radšej sami seba, než príčinu našich problémov. Ten dôvod býva jasný – bojíme sa straty niečoho, čo si myslíme, že je v živote extrémne dôležité. Ženy väčšinou zachraňujú svoje partnerstvá a svojich partnerov. Namiesto toho, aby im otvorene povedali, čo si o nich myslia a čo od nich potrebujú, skláňajú sa pred nimi, s láskou urobia, čo sa od nich očakáva ako od ženy, matky, milenky aj ženy v domácnosti a následne čakajú, že sa im to niekedy a nejako vráti späť. Ak sa to nevracia, vnútorne hundrú, hnevajú sa, nenávidia. Ale čo nenávidia viac, čo myslíte? Samozrejme, seba. Lebo keby boli iné, lepšie, krajšie, snaživejšie, určite by ten muž niečo dal navyše namiesto toho, aby iba bral. Problém je, že práve problém nie je v tých ženách, v drtivej väčšine prípadov je práve v tom mužovi. Žena na tom má podiel viny ten, že nemá správne nastavenú sebahodnotu – jej imunitný systém, jej hranice, jej energia, nedali včas stopku, nevypoklonkovali nepriateľa preč, kým to bolo možné (a viditeľné, že tým nepriateľom je).
Príznaky a ich význam
Potom sa pozrite na príznaky, ktoré sú pri artritíde prítomné. Bolesť. Bolesť je jednoducho bolesť. Fyzická bolesť je obrazom toho, čo cítite alebo toho, čo si myslíte, a teda, čo vás bolí na úrovni mentálnej alebo emocionálnej. Pritom vždy to vzniká niekde v myšlienkach, následne to postupuje do emócií a až potom do fyzického tela. Napríklad ako s tými ženami. Najskôr si napríklad hovoria, že sú na všetko samé, že ten muž nepomáha. Neskôr si to začnú všímať a každé mužovo odmietnutie im spôsobuje ranu, pretože je zrazu dôkazom toho, že sú mu neni dosť dobré, že im nechce vlastne pomôcť. Keď to takto ide dlhšiu dobu, bolesť je na emocionálnej úrovni neznesiteľná a pretaví sa do fyzického tela, aby s ňou nositeľ musel konečne začať pracovať a nie ju neustále potláčať. Stuhnutosť kĺbov prichádza potom vtedy, keď je bolesť ignorovaná a naďalej riešenie problému vytesňované.
Zápal. Zápal nám vlastne hovorí, že už sme narazili na stenu, už sme boli zahnaní do kúta, že takto to ďalej nejde. Je to ako posledný výkrik, ako výzva tela do boja, je to uvedomenie si, že stačí, že už takto nechceme žiť, že s tým treba niečo urobiť. Opuch by sa v tomto prípade dal popísať ako spôsob obalenia a lokalizovania daného problému, pričom tento problém je človeku následne podávaný vo veľkosti v akej reálne emocionálna bolesť existuje. Čím väčší opuch, tým väčší problém. Čím bolestivejší opuch, tým skôr to treba riešiť, lebo vás inak „asi roztrhne“. No a teplota. Teplota je rovnako reakcia organizmu, ktorý sa snaží vysporiadať so „stresom“, s napadnutím. To napovedá, že tá udalosť, ktorá bola vyvrcholením všetkého, sa stala iba nedávno a môžete hľadať tak 24 hodín dozadu, čo to bolo a čo vám to pripomenulo, kde to tak silno zabolelo.
Predpoklady na vznik artritídy si nesieme so sebou skryté dlhodobo. Ale prejavia sa vtedy, ak emócie neriešime, nefiltrujeme a ešte ich podporí nejaká silná aktuálna reakcia na určitý podnet, na ktorý si povieme, že tak toto je už naozaj priveľa, takto to ďalej nejde. Preto aj choroba vzniká. Lebo ste vyslali signál, že takto to ďalej nejde. Nie preto, že vás chce niekto potrestať, ale preto, že ste pripravení sa liečiť. To je veľký rozdiel v postoji k chorobe. Ak ste aj signál nevyslali vy sami, vyslalo ho k vám vaše vlastné telo, vaša vlastná energia. Vaše telo hovorí, že už stačí, pretože ak to neporiešite teraz, postupne sa „zmrzačíte“ alebo „zničíte“ / „zabijete“. Takže pozor. Choroba vám chce pomôcť, nie vás potrestať, to v žiadnom prípade.
Duchovná príčina artritídy
Ak to teda zhrniem, artritída, v akejkoľvek forme, je dôsledkom preťaženia a našej vlastnej neochoty riskovať zmenu postoja či názoru. Stále nám je drahšie a cennejšie to vonku (či už je to partner, úspech, práca, peniaze, názor rodiny, priateľov alebo spoločnosti) ako naša vlastná hodnota, my sami. Inak by sme si takúto bolesť nedopustili spraviť a ani by sme to sami nepodporovali. Stále a vždy je to o nastavení hraníc a sebaláske, o zdravej sebahodnote, o vnímavosti voči sebe, akceptácii seba a svojich limitov. Predstavte si, že to, čo robíte sami sebe, by ste robili svojim partnerom alebo deťom. Je to podobné, akoby ste ich zavreli do väzby a nechodili na návštevy, alebo by ste im nedali slnečného svitu a nútili ich robiť dvadsať hodín denne, že by ste na nich len vrčali, nenávideli ich a robili na nich lekárske pokusy bez umrtvenia. Pretože presne takto sa cítite v skutočnosti vy sami, keď máte artritídu. Toto ste si spravili.
Na emocionálnej úrovni ste k sebe tvrdí a máte na seba vysoké nároky. Radšej robíte veci pre druhých, vždy sa naháňate za tým, aby sa tí druhí mali dobre, aby boli naplnené ich potreby a na seba myslíte len vtedy, ak ostane čas, prípadne vôbec. Robíte to, čo „musíte“ a nie to, čo chcete. Vlastné záujmy idú bokom. Ak to druhí nemajú voči vám rovnako, potom cítite pocity krivdy, nerovnováhy a začínate trpieť. Takto si neuvedomujete, že máte požiadať o pomoc, že tí druhí by aj boli ochotní pomôcť (väčšinou) ale že nevedia čítať vaše myšlienky a keď idete ako „píla“ majú pocit, že to takto robíte radi a že vám to spôsobuje radosť. Vy sa však na nich hneváte, hnev hromadíte a potom si ho vyčítate.
Na duchovnej úrovni je potrebné popracovať s tým, prečo sa bojíte robiť to, čo chcete a povedať druhým „nie“, prečo si nakladáte na plecia ich starosti a snažíte sa im zavďačiť, zachrániť ich aj na úkor seba. Prečo druhí môžu byť egocentrickí a vy nie? Lebo oni si to dovolia. Oni si dovolia mať sa radi, mať seba na prvom mieste, naskôr plniť svoje potreby až potom, ak sa im chce, pomôcť iným. Oni si dovolia oddychovať, odmietnuť, nechať druhých, nech si o nich myslia, čo chcú a nech ich skritizujú do nitky. Vy si to nedovolíte a preto ich aj máte vo svojom okolí. Sú to krásne zrkadlá. Nehnevajte sa na nich, zoberte si od nich tieto vlastnosti, inšpirujte sa. A áno, úplne vás počujem, ako hovoríte, že potom budú brblať. No nech brlbú. Im snáď vadí, že vy takto brblete posledných desať rokov? Nevadí, takže ani vám nemusí.
Robte si čo chcete, robte veci s láskou, majte seba na prvom mieste a vyhnete sa ako artritíde tak mnohým iným problémom. Budem vám držať palce!
„Ja sám /sama som pre seba dôležitý / dôležitá. Sám seba / sama seba staviam na prvé miesto. Napĺňam svoje potreby a plním si svoje túžby. Kritiku beriem na vedomie, ak mi pomáha rásť.“
pozitívna afirmácia