Viem, že toho je veľmi veľa, čo by sme mohli k tejto téme prediskutovať, ale prosili ste ma, aby som vyzdieľala svoje skúsenosti s ňou, preto ju otváram a popíšem aspoň základné faktory a dôvody, s ktorými som sa počas svojej praxe stretla.
Téma kojenia ako takého je témou dávania, púšťania a prijatia. A to z oboch smerov. Neľakajte sa, ono to veľmi málo hovorí o tom, aký vzťah má vaše bábätko voči vám ako jeho mamine, ono je v tomto veľmi nevinne, je skôr nositeľom danej lekcie, danej informácie. To samotná mamina je dôvodom, prečo sa veci dejú tak ako sa dejú. Ako vo všetkom aj tu je kľúčový vzťah maminky samej k sebe a následne k tomu, že sa stala matkou.
Reagovať pritom nemusí maminka na dieťa samotné a jeho príchod, ale reagovať môže na množstvo ďalších okolností, ktoré sa v jej živote vyskytujú, a to od chute vrátiť sa do práce, cez sexualitu a vzťah s manželom či bývanie až po názory a akceptáciu v spoločnosti. Kojenie je akýmsi mostíkom medzi tým, kým ona bola, kým je a akú informáciu chce o živote svojmu bábätku odovzdať. Jest, maminka sa čatso borí s tým, že si neni istá, či je svet okolo nej bezpečný alebo nie, či je ona tým prístavom bezpečia alebo nie a celkovo môže byť namiesto budhistického pokoja extrémne zmätená, nahnevaná alebo frustrovaná.
Ale poďme po poriadku, problém po probléme.
Problém na strane dieťatka
Dieťatko sa nechce prisať, plače, odťahuje sa, durdí sa, má skrátenú uzdičku, je príliš malé na to, aby si dokázalo niečo z prsníka vytiahnuť alebo čokoľvek rátame do tejto kategórie. Predstavte si tú situáciu. Mamina v šoku, že sa niečo nedarí, utrápená, pochybujúca, či všetko robí dobre. Dieťa zdalivo nespokojné, nešťastné, hladné, bez uspokojenia základných potrieb. Matka sa cíti neschopná zabezpečiť mu čo i len ten základ a má dojem, že zlyhala. Takže čo je za týmto celým schované? Dieťa dáva matke najavo, že to nemôže byť celé na ňom. Keby ste si toto postavili do konštelácie, videli by ste, že mama tu má od dieťaťa veľmi vysoké očakávania a spolieha sa naň. Či už od neho čaká, že jej zmení život, prinesie lásku alebo bude najúspešnejšie alebo najkrajšie na celom svete, je to obrovský tlak na dieťa, ktoré sa s tým nevie vysporiadať. Pre dieťa je to pocit, akoby nebolo slobodné a zároveň pociťuje, že ani mama neni slobodná a chce jej túto slobodu prinavrátiť tým, že spoločne si prejdú tou cestou, ona veci pustí a ono začne žiť. Hovorím stále na úrovni energetiky.
Prečo sa to maminkám deje? Ono určite sú tu prítomné nejaké vzorce z rodiny a rodu a potom tiež očakávania spoločnosti a tlak tejto spoločnosti. Ide o tému dokonalosti a dokonalého a ideálneho sveta. Žena očakáva lásku od dieťaťa, pretože ako dieťa túto lásku nezažila. Čo neznamená, že k nej neprúdila, ale mohla byť pod nánosom bežného života, mohla prichádzať inak, než ona chcela, mohla byť niečím zaťažená alebo jeden z rodičov, prípadne obaja mohli chýbať. Takáto žena potom stoj čo stoj chce, aby ona mala dokonalú rodinu a dala svojmu dieťaťu všetko. Ak sa jej pritrafí problém pri dojčení, je zúfalá a pocity sa vracajú. Pocity zlyhania, ktoré v skutočnosti pramenia v jej vlastnom detstve, kedy sa obviňovala za to, že rodičia nie sú spolu, neni hodná lásky, niečo je s ňou zle, keď sa k nej rodičia takto správajú. Výzva na zmenu je akceptovať svet a ľudí v ich nedokonalosti, prijať svoju minulosť a do budcnosti ísť aj s tým rizikom, že nebude perfektná. Prijať svoje zlyhania a prijať aj zlyhania druhých. Tým sa matka uvoľní a dieťa prestáva pociťovať tlak, viac je v náručí pokojné a pije si tak ako samo uzná za vhodné.
Inak na vedomej úrovni, ak nejdeme extrémne hlboko a ide len o dočasný alebo slabší prejav tohto, tak potom ide o potrebu matky urobiť veci dokonalo. Jest podľa toho, ako čítala v knihe, ako radí pediatrička alebo ako radí laktačná poradkyňa. Mamička má odpojený svoj vnútorný reflex, svoju intuíciu a má pocit, že tí druhí vedia viac ako ona. Zabúda, že si má nechať poradiť a má žiadať, aby tá rada prišla vo forme, ktorú ona dokáže prijať do svojho systému. Jest nebudem kojiť v pozícii futbalistu, lebo mi odíde chrbtica, lebo tak sa nedá kojiť vonku, lebo xy dôvod a tak žiadam o radu, ako docieliť to, čo treba bez toho, aby som toto absolvovala dvadsaťminút každý deň minimálne desaťkrát. Lebo ak sa žena, matka nechá spoločnosťou dotlačiť do niečoho takéhoto, je to potom jasný krok k ukončeniu dojčenia, pretože mamička bude čím ďalej tým viac frustrovaná a podstata problému sa len zhorší – druhí vedia lepšia ako ja, ja to takto nedokážem = som zlá matka, ja som to vedela.
Problémy s uzdičkou, ktorú treba nastrihnúť, súvisia inak s podobným vzorcom, dieťa sa rodí „nedokonalé“ a matka sa ho snaží okamžite „zdokonaliť“, aby robilo to, čo má a tak ako má a aby to všetko šlo. Matka je síce nadšená, že našla dôvod problémov, no dieťa je hneď aj „ponížené“ na niečo, čomu treba okamžite robiť nejaké zásahy do tela, lebo toto alebo tamto. Nehovorím, že sa to diať nemá a nesmie, ale v intenciách toho, prečo sa to deje, by maminka mala ideálne pracovať aj na pochopení tých emócií za tým, nech sa dieťatko vyhne tej nálepke nedokonalého stvorenia a môže v živote svojom maličkom pokračovať čo najviac slobodne.
Problém na strane mlieka
Tu máme tiež širokú škálu problémov, ale v podstate dám iba tri základné ako príklad, a to nedostatok mlieka, prebytok mlieka a rozdielna tvorba mlieka v prsníkoch, ktorá môže viesť k tomu, že žena kojí iba z jedného prsníka a to dlhodobo, pričom ten druhý je odstavený a nepoužívaný. Takže čo je za tým?
Nedostatok mlieka súvisí s tým, že žená nemá dostatok sebadôvery. Vôbec tomu nepomáhajú rady ako že si má odsať mlieko a zistiť, koľko dieťa vypije, ani váženie dieťaťa a ani žiadne iné sledovanie stolice. Toto neistú maminku ešte viac zneistí a je to potom zásadným vplyvom pre rozhodnutie prestať dojčiť. Nech ženy hovoria, že im odišlo mlieko, koľko chcú, ale vždy je za „odchodom“ mlieka v skutočnosti „odchod“ mamičky z nejakej situácie, ktorá sa s dojčením spája. Často to býva práve to, že ich spoločnosť / rodina / pediater kontroluje, či sú dosť výkonné a dosť dobré, je na ne vyvíjaný tlak, neustále sa im pripomína, že nie sú „dosť“ a tak vplyvom tohto tlaku na ich nízku sebadôveru radšej zo situácie utečú = utečú od zdroja ich trápenia, aby to už nemuseli počúvať a necítili sa nemožne.
Niekedy tu máme aj racionálne dôvody, prečo ženám mlieko odíde – niektoré kojiť nechcú, lebo sa hanbia, pre iné je to nepohodlné, ďalšie to bolí, ďalšie sa boja o svoj sexuálny život alebo partnerský život. V podstate je to jedno, čo je za tým, podstatné je, že nedostatok mlieka je len taký ženský pokus o to, ako to predať spoločnosti tak, aby ich nevinila za ich rozhodnutie s tým seknúť. Proste zvolia taktiku, že nemajú dosť, spoločnosť ich ľutuje, pomáha im, ale nič bohužiaľ nepomôže. Týmto ženám, aj keď im kojenie možno chýba (aj to len preto lebo sa cítia menejcenné kvôli tomu alebo sa hanbia pred vlastným dieťaťom, že ho „obetovali“ pre niečo iné), tak im po čase nekojenie príde slobodné. Majú viac času, majú viac priestoru, môžu dieťa komukoľvek zveriť. Sú v skutočnosti takto šťastnejšie.
A áno, sú ženy, ktoré sa naozaj extrémne snažili, aby sa im mlieko rozbehlo. Ale mlieko sa nerozbehlo. Hľadali dôvody opäť v nesprávnych smeroch. Ak sa mlieko nevie rozbehnúť, je to iné ako nedostatok mlieka, pretože tu proste laktácia nenastúpi, nezačnú pracovať hormóny. Tu je dôvodom samotné tehotenstvo, pôrod, trauma z toho alebo onoho a následne aj celý prístup ženy k roli matky. V podstate by sa to dalo opísať jedným jediným slovom, a tým je šok – žena ostala z niečoho v šoku, nečakala niečo z toho, čo sa udialo, bolo to bolestivé, traumatizujúce. Keďže si to nespracovala alebo aj nestihla spracovať (ak šlo o pôrod), tak tvorba mlieka je na to vyslovene napojená a mlieko sa nerozbieha alebo sa rozbehne len čiastočne, záleží od veľkosti traumy a miery jej spracovania. Býva že ju žena čiastočne pochopí a tak sa čiastočne aj laktácia rozbehne, ale to je tak všetko.
Nadbytok mlieka. Súvisí s tým, že žena by sa rozdala alebo sa nevie zastaviť v tom, aby sa rozdala všetkým a všetkému. Miera nezdravosti v tejto téme závisí od toho, ako žena pociťuje nadbytok mlieka a čo s ním robí. Ak ho spokojne odsaje a poskytne nemocnici alebo niekomu, je to v poriadku. Ak však napríklad dojčí aj dieťa susedky, vytvára si nezdravú väzbu s týmto dieťaťom a tiež sa energeticky prepája so susedkou. Lebo či chceme alebo nechceme, v súčasnej dobe je s témou dojčenia spojený spoločenský tlak „kto dojčí je viac ako kto nedojčí“ a mnoho žien modernej spoločnosti na túto energiu naskočí. Samozrejme, sú výnimky, kedy je toto prirodzené, že žena, ktorá má veľa mlieka dojčí aj deti iných žien a poskytuje im tak výživu, ale aj tak sa na to pozrite z hľadiska energie – kto vyživuje vaše dieťa? Prečo ste v nejakej oblasti ako matka potrebovala zastúpiť? S čím táto oblasť súvisí? A tu hľadajte odpovede.
Samotná žena, ktorá má mlieka až moc, môže mať naozaj problém s tým, že priveľmi dáva svojmu okoliu. Mala by si za to poskytnutie mlieka vždy zobrať nejakú protihodnotu, aby sa energie vyrovnali. Nie len dobrý pocit, lebo to je presne to, že ona vyživí a ostatní nič. V nejakom momente sa jej to potom dotkne, počas hádky s mužom alebo dokonca na nákupoch v potravinách, kedy zrazu vyletí na pani predavačku, že je neprispôsobivá alebo prečo jej pre boha nemôže pomôcť, keď vidí, že má dieťa na rukách. Normálne by to od predavačky nechcela, ale takto ona dala už tak veľa, že potrebuje odniekiaľ nazad a keď to nedajú tí, ku ktorým mlieko ide alebo rodina, vyžaduje to od sveta a spoločnosti. V podstate žena, ktorá má veľa mlieka potrebuje lásku, uznanie, vďaku a potrebuje sa zavďačiť a byť milovaná. Nič viac v tom, ak to okresám na koreň, naozaj nie je. Iba potreba prijatia a lásky – rozdávam tak veľa, že dúfam, že si ma konečne všimnete. Sú aj prípady, kedy žena mlieko vylieva, keď ho má príliš. Tú už otravuje byť tu pre niekoho a preto svoje cenné zdroje plytvá. Je za tým opäť pocit, že síce dáva, ale už o ňu sa aj tak nikto nezaujíma. Je to takpovediac ďalší level po hádke s predavačkou. Zmierenie sa s nezdravým predsudkom, že aj keď dám všetko, čo mám, aj tak sa mi nič nevráti späť. Alebo inak povedané „nikto ma nemá rád“.
Dojčenie z jedného prsníka alebo nepomer v tvorbe mlieka. Pamätáte sa na to, ako sme sa bavili o pravej a ľavej strane pri zuboch? Toto je to isté. Jedna strana, buď ženská alebo mužská, je výkonnejšia než tá druhá. To je archetypálne v samotnej žene. Druhá možnosť, a tá býva častejšia, je tá, že sa tento nepomer týka toho, čo sa deje tam vonku v rodine, jest ako je na tom samotná matka voči otcovi dieťaťa. Pustí mamina tohto otca k svojmu dieťaťu? Je tento otec vyživujúci? Myslí si mamina, že je ten otec vyživujúci? Chce mamina, aby otec šiel kojiť? Zakladá si mamina na tom, aby dala viac materiálnych hodnôť alebo duchovných? Potláča niektoré z týchto hodnôt a devalvuje ich alebo je táto téma v nej samotnej vyrovnaná? Či chcete alebo nie, je to tu vždy o roliach muž a žena, matka a otec, alebo materiálno a duchovno, prípadne peniaze vs láska, ale to menej často. Takže ak dojčíte iba z jedného prsníka, pozrite sa, ktorý to je, ktorý „dáva“ viac a potom hľadajte paralelu v bežnom živote. Čoho je viac? Koho je doma viac? Prečo je táto časť podporovaná a druhá zatracovaná? Akú rolu hrá v rodine otec dieťaťa? Dovolím si trúfnuť povedať, že ak to pochopíte, druhý prsník sa dokáže fajn naštartovať a ten naplnený dorovná.
Problém na strane prsníkov
Sem zaradím v podstate tému bolesti. Jest boľavé bradavky, popraskané bradavky a zápal prsníkov. Tu ide o aktívny boj ženy proti niečomu. Opäť, nechcem tvrdiť, že boľavé bradavky nepatria k dojčeniu, lebo áno, určitým spôsobom si táto plocha, jemná koža, musí zvyknúť na to, že ju niekto ososáva a ohlodáva a ťahá a mačká, ale aj tu je to téma dotyku s druhým človekom – ako veľmi ste zvyknuté pustiť si toho druhého k telu? Sú ženy, ktoré žiadnu bolesť nikdy nezažili, ktorá by sa s dojčením spájala, a to bývajú ženy, ktoré sú niekedy párové a inokedy závislé na druhom. Sú to jednoducho ženy, ktoré majú rady spoločnosť toho druhého, potrebujú ho k životu, vážia si ho, majú fajn a naplnený vzťah ako partnerský tak rodinný a čo sa týka témy výživy a lásky, blízkosti, nevyskytuje sa u nich výrazne vypuklý problém. Naopak to majú ženy, ktoré majú nejaké „trecie plochy“ so svojimi partnermi alebo rodičmi, a to presne čo sa týka lásky, podpory, úcty, rešpektu a niekedy aj hraníc. Tie vzťahy nie sú plne partnerské alebo nie sú také, aké by si ich samotná žena predstavovala. Dieťa jej to pripomína, pretože je to „len ďalší tvor, čo od nej niečo chce a nerešpektuje, že ona chce v tej chvíli niečo iné“. Hovorím nadnesene, ale energia je takáto, aj nech sa maminka snaží akokoľvek chce a miluje svoje dieťa, to potlačenie existuje, je reálne a ide o to, ako veľmi ho žena akceptuje alebo ho ešte potrebuje spracovať.
Bolesť počas kojenia môže byť jemná, riešiteľná, ale môže byť aj neznesiteľná a vedúca k odstaveniu dieťaťa od dojčenia. Tu sa mnoho žien uchyľuje k laktačným poradkyniam = hľadajú svoju maminu a podporu svojej maminy. Akonáhle žena tiahne k pomoci od inej ženy, reálne hľadá svoju matku a pomoc od nej. Za normálnych okolností a v minulosti by to presne bola matka, kto by dcére ukázal ako sa dojčí a ono dcéra by to asi aj zažila pri svojich piatich či viacerých súrodencoch, a ich deťoch a susedových deťoch a tak podobne. Matka, prípadne babička bola zdrojom múdrosti a lásky a podpory. My sme od toho odpojené, bohužiaľ, a niektorým sa táto téma otvorí práve cez dojčenie, cez pôrod, lebo čistejšie sa do témy matky nikdy nedostanete ako v týchto momentoch. No a keďže nám chýba múdrosť našich mám, nemáme k nej prístup a často ani ony nie, vyhľadávame múdrosť cez cudzie ženy. Uspokojí nás? Záleží asi na akú narazíte. Ak ju prijmete a ak prijímate svoju mamu, tak pomôže. Ak tam máte voči mame boj, chcete si stoj čo stoj dokázať, že tu mala byť pre vás a je jej chyba, že nie je a že vy kvôli tomu trpíte, tak vám laktačná nepomôže.
Akonáhle však siahate po nejakých prípravkoch ako sú klobúčiky alebo odsávanie alebo iná technická pomôcka, hľadáte na jednej strane podporu otca (jest ste napol matka a napol nie, aby on nemal pocit, že ste ako jeho žena, vaša matka a tým vás neodmietal) na strane druhej ste si celkovo neistá vo svete mužov a riešite diskrimináciu žien v ich očiach. V podstate sa tu snažíte byť aj matka a túžite po tom, na strane druhej matka byť nechcete, lebo tým chlapom nechcete ukázať, že ste žena, chcete sa im rovnať. Toto sa stáva ženám, ktoré sa definujú kariérou alebo ktorých otec vnútorne pohŕdal ich maminou, prípadne otec odišiel, bol vyhnaný a nebolo to doriešené.
Zápal prsníkov je potom vyústením týchto všetkých pocitov, ktoré sú potlačené a ktoré nijako nesúvisia s narodením dieťaťa ako takého. Zápal sa objavuje vtedy, keď žena rieši vzťahovú situáciu so svojim partnerom, primárne. Sekundárne tú hrá potom rolu ten mužsko-ženský vzorec z rodu, ale je pravda, že musí byť aktivovaný práve prostredníctvom partnera a toho aktuálneho vzťahu ženy. Ak sa žena hnevá na svojho partnera, vnútorne ho nenávidí za to, ako prijal ich spoločné dieťa alebo ju ako matku, tak vtedy sa dostaví zápal. Žena si počas neho viac-menej uvedomuje, čo je pre ňu dôležité, čo chce pre seba, pre svoje dieťa, zameria sa viac na seba ako na starostlivosť a utriedi si myšlienky. Opakovaný zápal znamená, že nešla správnou cestou a ešte odpovede hľadá a tak si potrebuje lekciu akoby zopakovať.
Toto sú moje skúsenosti a moja prax. Budem veľmi rada, ak pozdieľate, ako ste to mali vy, prípadne ako ste to cítili vy počas toho, keď ste mali tieto problémy. Čo sa vám dialo v živote, v rodine, čo ste riešili? Ak ste sa tomu venovali, zaznamenali ste nejaký pokrok? Ak áno, čím ste to docielili, čo sa vo vás vnútorne zmenilo?
Ak potrebujete pomôcť zistiť príčinu svojich vlastných zdravotných problémov, neváhajte sa mi ozvať. Výklad kariet spojený s preliečením je výborným spôsobom ako na tom začať postupne pracovať a jednotlivé vzorce a presvedčenia pomaly rozpúšťať. Nehovoriac o rodinných konšteláciach, ktorými Vás rada tiež prevediem buď na diaľku alebo online. Sú tou najúčinnejšou technikou, s akou som sa dodnes stretla. Verím, že Vám pomôže rovnako ako mne.