Bradavice vychádzajú z presvedčenia, že sme škaredý alebo sme urobili niečo škaredé. Musíte si ich vždy prepojiť s tým, na akom mieste na tele sa zjavili a podľa toho hľadať ich príčinu vo svojich myšlienkach. Kým na tvári môžeme skutočne hovoriť o pocite, že sami nie sme dosť dobrý, na rukách či chodidlách ide skôr o to, čo robíme, ako to robíme a akým spôsobom kráčame svojim životom.
Jedna „veľká“ bradavica na tvári
Keď máte bradavicu na tvári, v myšlienkach haníte samých seba a neustále si v podstate v hlave opakujete, že nie ste pekný, takto sa nikomu nebudete páčiť, že vás nikto nemôže predsa chcieť. Nejde tam ani tak o fyzickú krásu ako o vnímanaie samého seba, o to, čo presne v tom zrkadle vidíte, koho tam vidíte. Tam je téma podobná príbehu o starej čarodejnici, kedy samých seba vidíte zhrbených, s dlhým nosom, zelenou tvárou a ešte aj kocúrom na pleci. Otázka je, prečo sa takto vidíte? Čo sa vám stalo, že sa takto vnímate? Prečo sa nemáte radi? Pri asociácii s čarodejnicou by som rovno aj ostala, pretože spôsob, akým môžete z tohto vzorca vyjsť je presne prijať tú čarodejnicu / čarodejníka v sebe.
Za bradavicou na tvári sa schováva potreba byť dobrý / dobrá a ukazovať svetu len svoju prívetivú tvár. Tým pádom sa bojíte povedať, kto ste a za tým spustnutým zovňajškom sa schováva to, že sa prežťažujete, prispôsobujete a idete proti sebe. Jest, najradšej by ste tých druhých premenili na ropuchy, ale nedovolíte si to. Nenávidíte ich, niekoho z nich, ale nedovolíte si s tým nič urobiť. Nedovolíte si použiť svoju mágiu, zlosť, agresivitu smerom k nim, zo strachu o ich lásku alebo že sa vám to nejako vráti, a tým pádom tá agresivita ide smerom dnu a vyviera práve na tvári v podobe bradavice. Vy sa vlastne obviňujete za to, že si vôbec o tých druhých niečo zlé myslíte, pritom v tomto prípade je pravda taká, že skutočne tí druhí ubližujú vám a mali by ste s tým niečo konečne urobiť. Nastaviť si hranice a pracovať na sebaláske.
Ak sa objavujú bradavice v okolí očí alebo kútikov úst
Tieto bradavice sú veľmi ľahko prenosné a rozšíriteľné po našom tele. Z energetického hľadiska sa tento štýl ochorenia pripisuje emocionálnemu alebo myšlienkovému smogu. Môžete si to predstaviť tak, že máte chuť plakať a podobne ako dieťa si to nedovolíte alebo sa snažíte tento plač utíšiť a tak si neustále šúchate oči alebo nos, prípadne ústa. Je tu vidieť snahu o zatlačenie nejakých emócií do úzadia ale zároveň aj presakovanie týchto emócií, pretože ich vaše emocionálne telo potrebuje pustiť. Buď kvôli tomu, aby konečne emócie odišli, alebo pre to, aby ste boli vypočutí alebo pre to, aby ste konečne došli na to, ako konštruktívne požiadať o naplnenie svojich potrieb.
Čím skôr sa vnútorne vycentrujete, prestanete sa ľutovať a zameriate sa na to, ako svoje emócie riešiť, tým skôr zabránite rozširovaniu bradavíc do ďalších miest. To je prvý krok. Druhý krok je liečba tých, ktoré už vznikli a tá z energetického hľadiska znamená pozrieť sa na koreň vzniknutých emócií. Čo sa stalo vo vašom detstve? Kedy ste sa nemohli prejaviť? Ktoré vaše emócie boli umlčiavané? Kedy ste boli zahriaknutý a vaše emócie boli neprijateľné? Akú krivdu si z toho dodnes nesiete a prečo ju nechcete pustiť?
Čo môžu znamenať bradavice na rukách alebo prstoch rúk?
Väčšinou sa ruky spájajú s tým, ako reagujeme a čo vytvárame. Na úrovni toho, ako reagujeme, sú tu zbytočne obranné alebo agresívne postoje voči ľuďom a situáciam v živote. Keď niečo nechceme prijať, vidieť, riešiť. Keď príliš skoro hovoríme „nie“ a nechceme počuť, čo nám ľudia prinášajú, čo nám samotný život prostredníctvom situácií a aktérov hovorí. Toto už nie je v úrovni, že si zakrývame oči alebo uši, je to už v úrovni, že odsacujeme príležitosti, bránime sa, chceme ostať vo svojej komfortnej zóne, alebo že surovo a agresívne strkáme do druhých, aby nám dali pokoj, aby nám nehovorili, kto sme a nemuseli sme sa nad sebou zamýšľať. Za týmto je potom strach, že nie sme dosť dobrý a ako vždy aj nízka sebaláska.
Ak sme na úrovni toho, čo vytvárame, tak sme to my, kto nie reaguje na druhých, ale kto koná tak, ako je v rozpore s jeho dušou a vedome o tom vie, alebo to aspoň ako tak tuší. Sú to činy, ktoré si obhajujeme, že musíme, lebo… Napríklad, a to si vymýšľam, ukradneme niečo v obchode a obhájime si to tým, že do výplaty proste nemáme dostatok a vlastne je správne, že sme si to zobrali, lebo inak by boli deti hladné. Je to nezdravý a nesprávny vzorec, reakcia príliš skorá než nastane reálne riziko. Je za týmto konaním skôr strach a závisť, že druhí majú a ja nemám a tak mám nárok na to, aby som si to vzal. Tiež tu sú skryté rôzne vzorce z rodiny, ako napríklad, že moji rodičia museli tvrdo drieť a nikdy neboli uznaní, tak bude drieť aj on a bude sa hnevať, že uznanie neprichádza, pritom on to robí pre uznanie, aby zmenil karmu. Nedokáže ju zmeniť, pretože podvedome je naladený na vzorec – tvrdá práca – nemá uznanie – ja vám dokážem – uznajte ma – prečo ma neuznávate? – veď tvrdo driem – tvrdá práca = nemá uznanie. A to je iba jeden z možných príkladov, tých vzorcov máme vždy mnoho. Každopádne, nepovažujeme vnútorne naše konanie za pekné, prospešné a nie je v súlade s našou dušou. Nenávidíme seba rovnako ako nenávidíme život.
Inak, bradavice na rukách a prstech objavujú vtedy, ak skutočne naše ruky a prsty použijeme pre násilný čin, za ktorý sa hanbíme a chceli by sme vrátiť čas. Napríklad, že hodíme niečo po našom partnerovi, dáme dieťaťu po zadku alebo niečo niekomu zoberieme. Hanbíme sa za našu agresivitu a táto agresivita sa prejavuje cez ruky. Ak by sa prejavovala cez ústa a šlo by o komunikačnú agresivitu, mali by sme bradavice v okolí úst alebo afty alebo herpes, prípadne akékoľvek iné infekcie v oblasti ústnej dutiny a kútikov úst.
Čo potom znamenajú bradavice na nohách a chodidlách?
Bradavice na chodidlách a celkovo na nohách znamenajú, že nejdeme správnym smerom. Dôvodov je tiež viacero, ale primárne ide opäťovne buď o naše reakcie na vonkajší svet a vonkajšie okolnosti alebo o naše aktívne kráčanie životom a o to, čo si o vonkajšom svete myslíme. Ak ide o naše reakcie na vonkajší svet, tak potom ide o reakcie strachu. Máme strach z ľudí, sveta spoločnosti. Máme strach o financie, finančné zázemie, o našu stabilitu alebo sa bojíme o lásku jedného z rodičov, najmä v mladosti (ľavá strana = mama, pravá strana = otec). Niekedy sa bradavice ukazujú aj vtedy, ak nám zomrie jeden z rodičov alebo starých rodičov, ak sme si boli blízki a my týmto štýlom reagujeme na túto stratu. Nevieme sa vyrovnať s tým, že tento človek tu nie je a nevieme, o čo sa oprieť. Vtedy väčšinou vznikajú bolesti nôh na danej strane. Ale ak k tomu pridružíme hnev a nenávisť voči životu, že to takto zariadil, tak potom vznikajú na danej strane aj bradavice. (Prípadne môžeme daného človeka, ani nie život, viniť, že odišiel tak skoro, že sa vzdal, že to urobil schválne. Deje sa najmä ak rodič bol závislý napríklad na alkohole alebo odišiel kvôli lepšiemu životu, za milenkou, stal sa mŕtvym len symbolicky z vlastného presvedčenia.) Za bradavicou sa teda schováva nenávisť a obviňovanie, že náš život nabral takýto spád, kvôli niekomu druhému – Bohu, človeku, okolnostiam celkovo.
Potom tu máme vzorce z tvorby života. Kam ideme a prečo tam ideme? Máme radi svoj život? Ak sa budete životom hnať za úspechom a pritom vaše vnútro bude túžiť po rodinnom krbe a po zázemí, kľudnom zamestnaní niekde v štátnej správe, potom si naozaj zarábate na nenávisť spôsobenú stále sa zvyšujúcim tlakom a stresom. V tomto prípade si to naozaj „robíte sami“, pretože vedome viete, čo chcete, minimálne to tušíte, ale aj tak si idete v zastaralých koľajách a vzorcoch, lebo máte strach, že nemôžete, prípadne neviete, ako si splniť svoje skutočné sny. Je tu stále sa nabaľujúca nenávisť voči tomu, že nemôžete robiť to, čo chcete. Pritom si to zakazujete iba vy sami. A túto nenávisť potom šírite ďalej, emocionálne prskáte a ste ľahko podrážditeľný, na tej fyzickej úrovni bradavicami nakazíte zvyšok rodiny. V podstate len prenesiete svoje „choré“ vzorce správania aj na ostatných, chcete, aby vám pomohli niesť vašu nenávisť a vám sa konečne uľavilo. Aspoň na chvíľu.
Iné časti tela a osobitá pomoc
Nenávisť voči životu a pocit, že si nezaslúžime pekný život, sú veľmi častou príčinou. Dôvod väčšinou nebýva len jeden, skôr ide o niečo zakorenené z detstva, z minulých životov alebo celkovo z prevzatých vzorcov z rodu a rodiny, kedy si naši predkovia nedovolili pekný život a tak máme pocit, že si ho nezaslúžime ani my. Dokonca sme schopní prevziať na svoje plecia nenávisť svojich predkov voči životu a týmto „uctiť“ ich pamiatku a byť lojálny voči nášmu rodu. Niekedy takto zachraňujeme aj svojich rodičov, partnerov alebo priateľov, záleží. Každopádne, nenávisť voči životu je jedna z najvýraznejších emócií, ktorú máme a pre ktorú bradavice na našom tele vznikajú. A čo je najhoršie je to, že nielenže nenávidíme život, ale nenávidíme aj samých seba za to, že ho takto neznášame ,)
Ak sa u vás vyskytnú bradavice, potom sa musíte pýtať samých seba, čo táto časť tela znamená alebo aký pocit vo vás prítomnosť bradavice vyvoláva. Pocity a emócie vedia krásne naviesť na príčinu ochorenia. Často vôbec nepotrebujeme terapeutov ani liečiteľov, stačí počúvať svoje vlastné telo a zachytiť myšlienky. Napríklad stačí, že sa pozriete na svoju bradavicu. Čo vám napadne ako prvé? Hovoríte si, že „fuj, to je nechutné“? Alebo niečo ako „bože, toto musím schovať“? Alebo tam máte, že „ignorujem to, ono to zmizne“? Lebo tieto myšlienky sú presne to, čo tam v skutočnosti máte na energetickej úrovni. Už len nájsť, z akej oblasti života to vychádza a kde to presne vzniklo a prečo.
Takže ako to máte vy? Čo ste na sebe odsledovali a čo sa vám zatiaľ podarilo preliečiť, ak ste sa tomu venovali? Zaznamenali ste nejaký viditeľný pokrok, keď ste bradavice odstránili alebo keď ste sa ich „pýtali“, prečo vlastne vznikli?
Ak potrebujete pomôcť zistiť príčinu svojich vlastných zdravotných problémov, neváhajte sa mi ozvať. Výklad kariet spojený s preliečením je výborným spôsobom ako na tom začať postupne pracovať a jednotlivé vzorce a presvedčenia pomaly rozpúšťať. Nehovoriac o rodinných konšteláciach, ktorými Vás rada tiež prevediem buď na diaľku alebo online. Sú tou najúčinnejšou technikou, s akou som sa dodnes stretla. Verím, že Vám pomôže rovnako ako mne.